Zemplínska oblasť

Zemplínska tanečná oblasť je podobne ako u hudby a kroja pomerne jednoliata. Charakteristickými motívmi sú čapáše, ktoré sú základným motívom mužského cifrovania pri najrozšírenejšom sedliackom krútivom párovom tanci - zemplínskom čardáši. Región je po tanečnej stránke charakterizovaný najmä ženskými chorovodmi, karičkami a mužskými kruhovými verbunkmi.

Na Zemplíne je prevaha tancov s pérovaním ťahom.

Tance Zemplínskej oblasti:

sedliacke krútivé - čardáš, zemplínsky čardáš, treščak (čardášová dohra), do skoku, do huri, trasák, potrasák, potrjasák, krucena, kuľha tanec

chorovody a chorovodné hry - Hoja Ďuňďa hoja, Ej fendi fendija, Kedi ja husočki pásala, Holodal, holodal, Na mosti, Kadzi pavička ľecela, Šare huši ľeca

Ženské tance - Karička

Mužské tance - Šarkaňťovi, Cifrovani

Mužské kruhové verbunky - Verbunk, Parobska karička, Sarku raz, Širejši, Šekerecka, Karička bring, Bašistovska

Svadobné tance - Redovi, Švičkovi, Družbovski tanec, svadobné kolesá a chorovody

Tance s pevnou hudobnou a tanečnou formou - Čenč, Čerana, Mazurka

Ukrajinské tance - Kozáčik, Kolomijka

Tance s rekvizitou - Ponad fľašku, Bačovský tanec

Zemplínsky čardáš (čardáš) - najrozšírenejší párový tanec na Zemplíne. Má všetky typické znaky sedliackeho krútivého tanca. Tanec sa vyznačuje najmä čapášovými motívmi u mužov. Rytmicky bohaté, synkopované čapáše sú najmä v týchto zemplínskych lokalitách: Pozdišovce, Parchovany, Veľké Zalužice, Malčice, Strážske, Budkovce, Jenkovce, Dlhé Klčovo, Zámutov, Vyšný Žipov. Smerom na sever v čapášovaní ubúda z bohatej rytmiky a na okolí Humenného a Medzilaboriec sú čapáše veľmi jednoduché. Na severe Zemplína už čapáše vôbec neexistujú. V južných oblastiach Zemplína sa strácajú, aby sa znovu objavili v Maďarsku.

Čardáš nechýbal na žiadnej zábave počas roka. Tancoval sa pri všetkých príležitostiach.

Karička je najcharakteristickejším ženským tanečným prejavom na Zemplíne. Na Slovensku niet regiónu, kde by ženské kolesové tance boli tak silne zastúpené ako na Zemplíne. Karička sa tancuje v celom regióne, pri každej tanečnej príležitosti, pri bežných zábavách najmä v prestávkach medzi tanečnými kolami, ale aj pri každej príležitosti rodinného či výročného zvykoslovia. Priestorovo najzaujímavejšie a na motívy najbohatšie karičky sa tancujú na strednom a južnom Zemplíne. Na jeho severe sú oveľa jednoduchšie.

Karičky sa tancovali bez hudobného doprovodu, vždy len na vlastný spev dievčat. Keďže sa dievčatá doprevádzali vlastným spevom, karička bola logicky rozdelená na dve časti. Na časť pomalú - oddychovú a časť rýchlu - krútenie karičky.. Obe časti sa neustále striedali. Spieval sa jednohlas, dvojhlas a výnimočne sa vyskytoval aj trojhlas.

Sarku raz - Ide o mužský kruhový verbunk. Pri tanci mládeni postupujú po kruhu základným krokom. V strede kurhu je veliteľ, ktorý rytmicky vykrikuje rôzne povely, ku ktorým prislúcha konkrétny taneč